Patrón školy

Stopy sv. Klementa Hofbauera vedú do Tasovíc a Viedne

8. - 9. október 2010

        Opätovnú cestu do Tasovíc a Viedne sme zvažovali už dlhšie. Generácia žiakov a pedagógov sa vymenila resp. obmenila, t.j., že mnohí ani nevedeli kam ideme... Prečo ideme vedel každý - duchovná obnova zamestnancov (a niekoľkých žiakov - víťazov kvízu Čo vieš o Klementovi Hofbauerovi?).

 

Ráno - autobus - smer Južná Morava a ranné chvály...

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať...

      

      Jedným z duchovných vodcov výpravy bol Dr.ICLic Ján Stašák a redemptoristi v zložení: kňaz Mgr. Róbert Režný a novici: Ing. Peter Kvetan, Oto Bachorec a Marek Novák. Marek sa zhostil aj úlohy príjemného zabávača.

     Po ranných chválach nastal v autobuse voľný program, a tak sa naskytla možnosť prejaviť sa aj kolegovi Mgr. Jaroslavovi Sivuľkovi, zarecitoval vlastnoumnú básničku, ktorou vzdal hold svojej bývalej triednej učiteľke a v súčasnosti najobľúbenejšej kolegyni Ing. Ľubomíre Kseňákovej. Idea básne: Všetci sme si rovní...

Mgr. Sivuľka svoje texty vie aj náležite zarecitovať

Zastávka č.1 Lednice

        Lednicko-valtický areál (rozloha 300km²) bol 7.12.1996  zaradený do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO - a takýto unikát sme si nemohli nechať ujsť. Nachádza sa v moravskej obci Lednice (v preklade chladnička, takže sa musí hovoriť tá Lednice a nie tie Lednice) na pravo brehu rieky Dyje, asi 12 km východne od mesta Mikulov v okrese Břeclav.

        Keďže sme prišli skôr, ako sme mali objednaného sprievodcu, hodinku sme sa prechádzali v prekrásnom areáli zámku. A fotili, a fotili, a fotili... Dbali sme na dokumentáciu udalostí, chceme zachovať živé spomienky na skvelé nápady.

   

      V pozadí zámok Lednice, v popredí Mgr. Mária Dubjelová môj ochotný "dôkaz" a jedna zo spoločných fotografií pred zámkom

 

      Lednické záhrady boli svojho času vyhlásené Záhradami Európy, preslávili sa najmä ojedinelou zbierkou exotických rastlín. V roku 1903 sa tu nachádzala najväčšia zbierka orchideí na celom európskom kontinente. Videli sme francúzsku záhradu a rozsiahly anglický park.

Užívali sme si to...

V týchto záhradách sa fotia aj nevesty, jednu sme videli

My sme sa prechádzali, pán riaditeľ obetoval nejaký ten groš a vstúpil do skleníka 100m dlhého a 13m širokého, v ktorom videl subtropické a tropické rastlinstvo a nám ochotne poslal pozdrav

 

      Lednický zámok - Lednice - je honosné sídlo, presne ako v rozprávke Za siedmimi horami... Lednické panstvo získali v roku 1249 Lichtenštajnovci a patrilo im takmer 700 rokov. Dnešnú podobu získal zámok pri rozsiahlej rekonštrukcii z polovice 19. storočia v slohu imitujúcom anglickú tudorovskú gotiku. Došlo tak k rekonštrukcii pôvodnej renesančnej stavby zo 16. storočia, okolo ktorej bola už vtedy rozsiahla záhrada. Významnou úpravou prešiel zámok koncom 17. storočia, kedy bol barokovo upravený podľa plánov významného talianskeho architekta Domenica Martinelliho a Johanna Bernharda Fischera z Erlachu. Zámocká budova je veľmi bohato novogoticky zdobená. Šľachte slúžila ako chata, trávili v nej čas od jari do jesene, kedy sa vrátili do pevného sídla vo Valticiach. Ale aj tak si tu nechali vybudovať kúrenie, luxusné kúpeľne, spálne, jedálne i tanečné sály. V zámku si môžete pozrieť umelecké zbierky, trofeje z ciest po Afrike či Ázii. Počas II. svetovej vojny a následnom zásahu komunistického zoštátnenia Lichtenštajnovci zobrali všetko, čo sa dalo - najkrajšie portréty, umelecké kúsky nábytku, šperkovnice a ozdoby - a odniesli do ďalekého Lichtenštajnska. 

    

V zámku sa nesmelo fotiť, ale predsa...  Ohromilo nás točité schodisko vyrezané z jedného kusa dreva bez použitia klincov

A tu sme všetci, čo kráčame po stopách sv. Klementa Hofbauera, Lednice 2010

 

      

       A ešte zábery z opačnej strany zámku.                         Tu sme všetci z SOŠ KH v Podolínci

             Minaret a Dávid                Naši priatelia redemptoristi        Posledný pohľad na Lednice

 

Zastávka č. 2 Tasovice

       Kým sme opäť po 9-tich rokoch zavítali do Tasovíc - rodnej dedinky nášho patróna - ubytovali sme sa v Znojme v penzióne Eva. O 19,00 sme mali naplánovanú omšu vo farskom kostole v Tasoviciach, museli sme sa ponáhľať. 

   

V rýchlosti sme zaregistrovali uprostred dediny informačné tabule o Klementovi Hofbauerovi

       Stihli sme ešte aj ruženec, ktorý odznel v štyroch jazykoch, pán farár - skvelý to rečník - páter Tomáš Waštinský (Tomasz Wascinski) - sa tak trochu "predvádzal", ale nemožno poprieť jeho vtip a zaujímavosť. Takže tie jazyky - český (nachádzali sme sa v Čechách na Morave), slovenský (to sme my), poľský (páter je Poliak) a latinský (univerzálny duchovný jazyk). Obyvatelia Tasovíc boli z nás mierne v šoku - takú účasť nemajú ani na Vianoce. Celebrantovi asistovali traja slovenskí kňazi - spomínaný Janko Stašák, ďalej páter Róbert Režný a ešte náš školský kňaz Dr. ThLic. Tomáš Gondkovský.

   

            Ruženec - Ing. J. Goč a páter T. Waštinský                          Sv. omša vo farskom kostolíku v Tasoviciach

       Náš tasovický hostiteľ hýril vtipom, zaujímavosťami zo života Klementa Hofbauera, brilantným rečníctvom. V kostolíku sa nachádza krstiteľnica s pamätnou tabuľkou informujúcou, že na Vianoce v roku 1751 tu bol pokrstený Jan Evangelista Hofbauer.

   

    Bočný oltár s obrazom sv. Klementa Hofbauera                    A dôkaz, že sme tu boli...

 

      Kostol sv. Klementa Mária Hofbauera - sa nachádza na mieste, kde stál rodný dom svätca. V roku 1908 kúpila rakúska provincia redemptoristov rodný dom sv. Klementa Hofbauera v Tasoviciach č. 34. Na ďalší rok (1909), teda v roku kanonizácie Klementa, zriadili tu sestry sv. Hedvigy kláštor so sirotincom a s domácou ošetrovňou chorých. Izbička Klementa Hofbauera bola prebudovaná na kaplnku, ktorú posvätil brnenský biskup. Keď sestry  v roku 1913 kúpili dom, mali vedľa kaplnky obytný priestor. V roku 1929 preložili sestry sirotinec i svoj kláštor do Hrušovan nad Jevišovkou. Pražská provincia redemptoristov prevzala v tom istom roku budovu a založila nový kláštor v Tasoviciach. Domček už bol vo veľmi zlom stave a jeho údržba bola prakticky nemožná. Preto bolo nutné v r oku 1932 starý domček zbúrať. 9. apríla 1933 bol položený základný kameň nového kostola sv. Klementa Hofbauera, vysvietený bol 8.10 1933.

       Z ulice dominuje masívna štvorhranná veža. Nad kruhovým oknom "kaplnka Bolestnej Panny Márie", rodnej izbičky Klementa Hofbauera, na prízemí veže, je vo veľkom výklenku umiestnená socha svätého Klementa (autor H. Andre). Jeho pohľad sa upiera smerom k farskému kostolu. V hornej časti veže sú dva zvony. Veža je ukončená pyramídou, na ktorej je masívny kríž. Veža z polovice vyčnieva do ulice. Z obidvoch strán sa dá vojsť do kostola.

    

Kostol sv. Klementa Mária Hofbauera

    

           Fotografia rodného domu                       Nápis: Rodná světnička sv. Klementa Marie Hofbauera

 

     Kaplnka Bolestnej Panny Márie je vybudovaná pod vežou z rodnej izbičky sv. Klementa podľa návrhu architekta Holzmeistra. V strede sa nachádza oltár vyložený mramorom (travertín) , na ktorom je umiestnená dnes socha sv. Klementa (predtým Pieta). Farebné okno za sochou vytvára zvláštne pološero v celom priestore kaplnky. My sme tam boli až za tmy, takže to nemôžeme potvrdiť. Socha bola vyzdobená pekárenskými výrobkami - ruženec, bochníky chleba - dôkazy z púte pekárov a cukrárov.

Na mieste rodnej izbičky sv. Klementa Mária Hofbauera

        

Oltár v kaplnke

  

              Páter zanietene vysvetľuje      Dôkaz, že sme tam opäť boli - ubehlo 9 rokov od poslednej návštevy

 

Zastávka č. 3 Viedeň

      Tak teda Viedeň nám dala zabrať, ale ničoho neľutujeme, snáď len to, že sme nenašli ten "Šambron", teda Schönbrunn. Vidieť svet je krásne, ale musíte mať dobre topánky, pevné nervy a občas chcieť utekať... Vidieť Viedeň za pár hodín sa nedá. Náš sprievodca - redemptorista Martin Macko - sa snažil nám ukázať, čo najväčší kus starej Viedne.

    Viedeň - hlavné mesto Rakúska s počtom obyvateľov1,65 milióna. Historické centrum bolo v roku 2001 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Mesto je najmä kultúrnym centrom, nájdeme tu univerzity, knižnice, galérie, divadlá, operné scény a múzeá - na tom si Viedeň zakladá. Množstvo parkov z nej robí tiež jedno z najzelenších veľkomiest.

        Srdce Viedne - Námestie sv. Štefana - vytvára hlavne Dóm (katedrála) sv. Štefana (st.Stephans dom, najvyšší kostol Rakúska - 72m, 136m vysoká veža) a tvorí ho niekoľko brán  a kaplniek. Za hlavnú triedu Viedne možno považovať Kärntner Strasse, ktorá sa začína pri viedenskej Opere a končí na Svätoštefanskom námestí. Tu sa dá plynulo napojiť na ďalšiu obchodnú tepnu, triedu Maria-Hilfer Strasse.

Dóm sv. Štefana z 12. storočia, na ktorom ešte aj dnes vidieť románsky a neskôr gotický sloh. Je to monumentálna stavba, ktorá má dve veže -  južnú, nazývanú tiež Steffel, a severnú.  V jednej z veží je zavesený zvon Pummerin, ktorý počas vojny bol zničený a prepadol strechou až dole do kostola  a rozbil sa. Zo zvyškov bol odliaty nový, dokonca ešte väčší. Strechu Dómu pokrýva 1/4 milióna škridiel a vo vnútri dómu sa nachádza 72 sôch svätých. Oproti Dómu je postavené moderné nákupné  centrum, Hasshouse. Viedenčania boli proti jeho postaveniu, lebo vraj zničí impozantnosť a krásu kostola. A tak sa projekt novej stavby musel čiastočne upraviť a to tak, že strana obchodného domu, ktorá je čelom ku dómu, je celá z tmavého skla a  tak sa Dóm sv. Štefana pri peknom počasí odráža v skle, takže možno povedať, že Viedeň má teraz dva dómy... .

            Svätoštefanská viedenská katedrála                      Na Svätoštefanskom námestí

Mali sme čas, tak sme vytvárali takéto nádherné spomienky do albumu

Nemuseli sme nikoho prehovárať, každý chcel mať dôkaz svojej existencie

       Konečne sme sa dočkali nášho sprievodcu a mohli sme vyraziť do viedenských ulíc. Smer Hofburg. Najprv sme prešprintovali pešou zónou Graben (priekopa), zazreli sme mórový stĺp z roku 1693 a už sa pred nami črtal Hofburg.

     Hofburg je viedenský mestský hrad Habsburgovcov z 13. storočia (v súčasnosti sídlo prezidenta), nachádza sa na Michalskom námestí. Tvorí ho množstvo brán, palácov a nájdeme tu aj hradnú kaplnku, Národnú knižnicu, niekoľko nádvorí, jazdiareň atď. Stále nie je dostavaný.

Náš skvelý a veľmi múdry sprievodca Viedňou redemptorista Martin Macko

    

            Posledný záber spred Dómu sv. Štefana          Skočili sme dovnútra, trochu rušno na Boží chrám

          Už kráčame Priekopou a obzeráme sa dozadu, dávame posledný pozdrav Dómu sv. Štefana                      Mórový stĺp

     

             V pozadí sa už čnie Hofburg                        Pred Hofburgom - viedenský mestský hrad

        Po návšteve Hofburgu kroky nášho sprievodcu zamierili do kráľovských záhrad, ktorým dominuje pomník najkrajšej Rakúšanky - cisárovnej Alžbety Bavorskej, nazývanej Sisi. Boli to nádherné záhrady a nám poslúžili ako náplasť na ranu z nenájdeného "Šambrona". V záhradách sme fotili iba tie najkrajšie pútničky výpravy po stopách sv. Klementa Hofbauera  nuž čo, krása je vec vkusu, nie?                

   

V kráľovských záhradách

     

Slniečko bolo naším verným spoločníkom

        Potom sme skočili aj na Viedenskú univerzitu (1365), Alma mater nášho sprievodcu. Teraz s odstupom času si nespomínam, či nám ju chcel ukázať, alebo ešte chcel niečo vybaviť pred svojím odchodom do Podolínca. Trošku sme "pokukali", našli vecká a niektorí to využili na rýchly slnečný odpočinok v univerzitnej záhrade. Mimochodom, pred príchodom na Univerzitu sme prefrnkli okolo Radnice, ktorá je známa svojimi okázalými vianočnými trhmi s nádherne vyzdobeným vianočným stromčekom.

     Pred Radnicou                                     Viedenská Univerzita

 

     

Odpočinok dobre padol

 

       Viedenský parlament - nachádza sa na Ringstrasse v blízkosti Hofburgu a Justičného paláca (okolo ktorého sme tiež prebehli). Budovu parlamentu navrhol dánsky architekt barón Theophil von Hansen ako impozantné miesto pre stretnutia oboch komôr rakúskeho parlamentu v období monarchie. Začiatok stavby sa datuje rokom 1874. Pôvodne bola budova postavená v neo-gréckom štýle, ktorý mal poukazovať na antické Grécko ako na "kolísku demokracie". Pred hlavným vchodom stojí veľkolepá fontána s mramorovou sochou bohyne Pallas Atény, ktorá má viac ako 5 metrov. No a my sme nemohli tej nádhere odolať a urobili sme takého zábery.

     

Viedenský parlament

A zblízka, chýba pán riaditeľ Goč, práve fotí 

      V samom srdci Viedne, v jednej z najkrajších secesných budov sveta, iba 200 metrov od budovy Opery sídli Pavilón motýľov - Schmetterlinghaus. V prírodnom prostredí dažďového pralesa sa tu dá vidieť a obdivovať stovky živých, voľne poletujúcich tropických motýľov. Rozprestiera sa na ploche 280m², teplota je 26⁰C a vlhkosť 80%. Veeeeľmi zaujímavé, my sme však len okolo pavilónu preskackali a utekali si omrknuť Operu.

 

Pavilón tropických motýľov

 

     Wiener Staatsoper - viedenská opera - unikátna umelecká ustanovizeň, jedna zo svetovo najznámejších operných scén. Menej znalí umenia ju určite poznajú aspoň cez svetoznámy Opernbal. Táto udalosť nás nezaujímala, my sme len obyčajní smrteľníci, ktorí si hádam v živote nekúpia šaty za 6 000 € alebo áno?

           Hneď oproti Opere sa nachádza hotel Sacher, ktorý stále patrí rodine Sacherovcov. Tento 5 * hotel založil Sacherov syn Eduard v r. 1876 a jeho  žena Anna viedla úspešne hotel až do roku 1930. Po tomto období však začal hotel upadať a musel ísť do konkurzu. V širokej rodine Sacherovcov sa však znova našla duša, ktorá ho kúpila a pokračovala v práci predchodcov. Dnes hotel riadi vdova Eduardovho vnuka a zdá sa, že veľmi úspešne. V hoteli Sacher dnes pracuje 20 kuchárov, ktorí pripravujú pre svojich hostí fantastické jedlá a samozrejme múčnik nazývaný Sacherova torta. Torta sa pripravuje podľa receptu nevesty pána Sachera už celé desaťročia. Nevesta pána Sachera bola údajne statná dáma, ktorá vraj fajčila ako "fabrický komín", zato však mala skvelé nápady pri varení a pečení. Iste sa vám už zbiehajú slinky, ale ochutnať pravú Sacher, tak to stojí za to! Denne v tomto hoteli vyrobia tri tisícky kusov povestnej Sacher torty. Správne zabalená torta vydrží pri izbovej teplote až tri týždne.  Šéfkuchárom hotela je pán Miller, pôvodom Čech. Je to pán, ktorý hovorí 17-timi jazykmi a údajne pracuje 16 hodín denne!  Návštevníkmi tohto hotela sú zvyčajne majetní ľudia a samozrejme ľudia zvučných mien z celého sveta. 

   

          Pohľad na viedenskú Operu                       A keď nie v ňom, tak aspoň pre ním - hotel Sacher

 

 

     V Augustiánskom kostole s kaplnkou sv. Juraja sú uložené srdcia 54 členov dynastie Habsburgovcov, ich telá spočívajú v kapucínskej hrobke, kapucínskeho kostola (nenavštívili sme). Hrobka bola založená v r. 1622, ako miesto posledného odpočinku rodu. Svoj sen tu sníva 138 Habsburgovcov.  Zvyšok Habsburgovcov odpočíva v hrobke v Dóme sv. Štefana. Augustiánsky kostol bol prvým farským kostolom viedenského dvora. Sobášilo sa tu veľmi veľa osobností z cisárskeho dvora. Svadbu v ňom mal aj Napoleon s Máriou Lujzou.

         Nuž a preleteli sme aj cez Judenplatz - starú židovskú štvrť s atraktívnymi vykopávkami stredovekej synagógy. Zaujal nás pamätník židovského holokaustu, je to 10x7m veľký a 3,8m vysoký blok, ktorý predstavuje knižnicu s kamennými knihami uloženými naopak, to znamená, že nie je vidieť chrbty kníh. Má symbolický vstup, ale nie je prístupný. Je tam napísaných 41 miest, kde prišli Židia o život.

              Pred a v Augustiánskom kostole                                      Pamätník židovského holokaustu

 

A posledná zastávka...

       Teda absolútne poslednou zastávkou bolo nákupné centrum v Bratislave, čo nemá s Klementom Hofbauerom nič spoločné, ale s nami - konzumentmi modernej doby - áno, boli výpredaje, tak prečo to nevyužiť.

      Teraz späť k tej poslednej zastávke - poslednej stope Klementa Hofbauera - zavítali sme do kostola redemptoristov - Maria am Gestade. Je to gotický kostol, jedna z najstarších budov Viedne a jedna z mála zachovaných gotických pamiatok. Kostol námorníkov Dunaja. Vraj na jeho mieste stál drevený kostol z 9. storočia, ktorý slúžil ako svätyňa rybárom a námorníkom. Prvá písomná zmienka o kostole je z roku 1158. Súčasná budova bola postavená v rokoch 1394 - 1414. Ďalej som sa dozvedela, že od roku 1786 chátral. Dokonca bol využívaný ako skladisko v čase Napoleonovho obliehania Viedne (1809). Až v roku 1812 bol obnovený a opätovne vysvätený. A my už vieme zo života sv. Klementa Hofbauera, že v roku 1820 bol daný do užívania redemptoristom. Najvýznamnejším znakom kostola je veža vysoká 56 m (1419-28), vidieť ju zďaleka a dokonca je zachytená aj na najstarších záberoch Viedne.

           

Zábery z kostola Maria am Gestade  - Mária na nábreží

 

      Kaplnka sv. Klementa Hofbauera - uprostred kaplnky je guľatý oltár od sochára Oskara Höfingera so schránkou s ostatkami sv. Klementa. Na jednej strane je obraz so scénami so svätcovho života a na druhej socha sv. Klementa, ktorá bola pôvodne náhrobným kameňom, autorom diela je Joseph Gasser. My sme v kaplnke mali svätú omšu. V suteréne sa nachádza aj múzeum sv. Klementa Hofbauera, ale asi bol v rekonštrukcii, teraz nás tam nepustili.

     

Kaplnka sv. Klementa Mária Hofbauera

 

 

Posledný pozdrav...